Pred pár týždňami som bola v bratislavskom Martinuse na besede s Martinom Selnerom. Pokiaľ je vám toto meno neznáme, Martin Selner je pracovníkom jedného pražského stacionára zameraného na ľudí s poruchou autistického spektra a autorom blogu Autismus & Chardonnay. V roku 2017 mu vyšla rovnomenná knižka a tento rok na jeseň sme sa dočkali pokračovania Autismus & Chardonnay: Pozdní zběr.
Martina som objavila pred necelým rokom. Jeho štýl ma ihneď upútal, pretože autizmus ukazuje v inom svetle, ako ho bežne prezentujú médiá. Nehovorí o ňom ani ako o dare, ani ako o prekliatí – hoci si uvedomuje jeho zápory, dokáže sa na ne pozrieť s nadhľadom a humorom. Vďaka tomu, že má skúsenosti z prvej ruky, sú jeho texty vždy veľmi osobné a láskavé. Svojich klientov volá „moje deti“, a s rovnakou láskou a úctou o nich aj rozpráva.
Diverzita účastníkov besedy bola neuveriteľná. Zo zachytených útržkov rozhovorov som vyrozumela účasť ako laikov, tak aj rodičov autistických detí, odborníkov a sociálnych pracovníkov. Taktiež ma veľmi milo prekvapila celková vysoká účasť na besede a potešilo ma, že záujem o autizmus rastie už aj v našich končinách.
Beseda ako taká bola tiež skvelá. Moderátorka Eva Petríčková, mamička autistickej dcérky a autorka blogu Spolu AUT, sa v téme autizmu výborne vyznala. Jej rozhovor s Martinom o „ich deťoch“ a problémoch, s ktorými sa autisti a ich blízki stretávajú, sa veľmi dobre počúval a zároveň nútil k zamysleniu. Najväčším problémom autistického sveta je stigma. O autizme sa hovorí len máličko, čo je aj dôvodom, prečo o ňom spoločnosť vie veľmi málo. Ľudia často nevedia, ako sa k autistickým jedincom správať; nevedia, čo od nich majú očakávať, čo vedie k prirodzenému strachu z nepoznaného.
Práve toto je zopár dôvodov, prečo si Martin a Eva založili svoje blogy – aby šírili osvetu. Aby sa o autizme nehovorilo len vážne. Aby ľudia mali šancu si prečítať skutočné príbehy o skutočných autistických jedincoch. Aby sa ľudia prestali autizmu báť.
Z besedy som odchádzala inšpirovaná, dobre naladená a hlavne motivovaná po dlhšej dobe napísať ďalší článok. Potešilo ma, že tu máme ľudí, ktorí sa v problematike autizmu vyznajú a dokážu o nej rozprávať. Ich slová boli plné nehy a pochopenia, ktoré nám v našich uponáhľaných životoch občas trochu chýbajú.
Ak budete mať počas sviatkov chuť a čas, určite vám môžem odporučiť prečítať si Martinov a Evin blog. Verím, že vás inšpirujú podobne ako mňa.
Prajem vám krásne vianočné sviatky plné pohody a dobrej nálady.
Rebeka Jirsáková